„Môj čas je vždy časom ostatných. Film to odhaľuje svojimi kinematografickými prostriedkami. Prúd vedomia je kontrakciou času, ktorého počiatok sa objavuje práve vo filme, v ktorom sa môj čas (vnútri filmového času) stáva časom iných, stáva sa oným iným časom.“
Bernard Stiegler, Technics and Time, 3, Cinematic Time and the Question of Malaise.
Nejde iba o priestory, či už galerijné alebo imaginárne, miesta alebo komunity, ide tiež o čas a spôsoby rozprávania. Práve skrz čas realizujeme svoje životy. Rovnako skrz príbehy rozumieme kľúčovým veciam, akými je dobro a zlo, my alebo oni. Otázkou však zostáva, akým spôsobom je možné hovoriť o dnešnej situácii, rozkročenej medzi rôznorodé perspektívy, zahltené toľkými rozličnými problémami a pohybmi.
Týmto smerom mieri Milan Mazúr, ktorého film a inštalácia sa venujú návratu k imaginácii, kultúrnemu prekladu alebo nelineárnemu spôsobu rozprávania. Práve čas, jeho trvanie, pohyb i zastavenie sa opäť javí ako to, čo zdieľame.
Text: Václav Janoščík
Portál DAFilms.cz je výsledkem tvůrčí spolupráce 7 klíčových evropských festivalů dokumentárního filmu sdružených do Doc Alliance. Naším cílem je posouvat hranice dokumentárního filmu, propagovat jeho rozmanitost a podporovat kvalitní autorské filmy.